A ako je to vlastne s voľbami. Prišiel nový vek, vek internetu, vek informácií. A odrazu ktosi chce, aby sa moderný človek zdvihol doma z pohodlného kresla, opustil bezpečie a teplo a šiel v studenú novembrovú sobotu niekde k urnám a vložil svoj hlas? Veď tak tomu bolo pred desiatimi, či dvadsiatimi, tridsiatimi, x-siatimi rokmi. Zmenila sa možnosť voľby – demokracia a výber. Ale systém volieb, no nehnevajte sa, v dobe, keď si každý večer volia ľudia z domu pár písmenami na svojich mobiloch najlepšieho tanečníka, korčuliara, speváka, najnesympatickejšieho moderátora, alebo ešte aj Miss. Nuž komuže by sa práve toto nepáčilo. Internet, s prepáčením a na česť výnimkám, sa staršia generácia už nechce učiť ovládať, ale už ten mobil, no a dnešnú mládež by som nazval mládežou mobilovou. A verte tomu, že úspech takýmto volením, čo do účasti vo voľbách by sa dostavil. Dokonca by sa mohlo stať, že by v niektorých obvodoch počet hlasov ďaleko presiahol počet registrovaných voličov. No kam sa hrabe na nás taká Amerika. Od roku 1989 sa uskutočnili celý rad významných politických a ekonomických reforiem, či sa nám to páči alebo nie. Také niečo sa na Západe nedá uskutočniť v takom časovom horizonte. Každá reforma mala svoje kladné aj záporné stránky. Obyvateľov postihla niekde viac, niekde menej, niekto nimi získal, niekto stratil. Prehlbuje sa rozdiel medzi mestami a vidiekom. Ľudia sú väčšinou rozčarovaní. Z médiálnych správ dostávame spŕšku informácií o korupciách. nefunkčnosti justičných orgánov, pomalej práci súdov. Reforma v oblasti štátnych inštitúcií sa postupne uskutočňuje, ale pokroky v nej postupujú oveľa pomalšie, ako v ekonomických reformách. Pod to možno pripísať problém generačný a mentálny. Myslenie ľudí sa nedá zmeniť tak rýchlo, ako zavedenie nejakej ekonomickej reformy či privatizácia podniku. Ľudia radi rozhodujú o tom, kto vyhrá, kto bude ten šťastný alebo kto vypadne... kto získa výhru, kto bude mať v očiach slzy. Nenechajú si utiecť ani chvíľku z programu. Ale je to show, často v priamom prenose a vidia emócie. Niekto vyhrá – odíde, sem tam ho vidno na obrazovke a príde iná show. Ale to nie je o voľbách, keď si ľudia volia svoju budúcnosť najmenej na štyri roky.
Voliť či nevoliť...? to je otázka
Blížia sa voľby a keďže som sa rozhodol kandidovať, získal som od ľudí také informácie o dianí v mojom meste, o akých sa mi predtým ani nesnívalo. Nie o voľbách, ale o situácii, problémoch a potrebách. Otvoril sa mi nový obzor, pochopil som súvislosti. Zistil som, že to nie je len o genius loci človeka, ale v dnešnej dobe o anonymnej ochote niečo zmeniť.