Kde je môj korienok?

Autor: Dušan Kočlík | 24.5.2006 o 12:25 | Karma článku: 3,22 | Prečítané:  1117x

Určite sa v živote už každý z nás zamyslel nad tým, odkiaľ pochádza, kto sú jeho predkovia, či nedajbože nie je potomkom slávneho rodu a v rámci reštitúcie sa stane spoluvlastníkom pokladu z tisíc a jednej noci, alebo kdesi v ňom kolujú zvyšky modrej krvi. Veď ono to aj tak vyzerá cez kožu – modré žily, len pri náhodnom poranení akosi je farba iná. Ani ja nie som iný, možno od prírody viac zvedavý, tak som začal pátrať po mojich predkoch. Zháňal som si rôzne staré

doklady od príbuzných, písal na matriky, hľadal v internete a začal som kresliť môj strom. Viem, že sú na to aj platené služby, dokonca celá veda – geneaológia, ale, myslím si, snáď si dokážem poradiť aj sám. Strom, kde moje deti boli malými konárikmi, sa ale utešene rozrastal po predkoch a o chvíľu mi nestačila ani pripravená A 3. Dostal som sa aj do slepých uličiek, dostal som sa na chybné cesty... našiel som svojich menovcov dokonca v ďalekej Amerike, pričom nie som presvedčený o tom, že nás niečo spája alebo nespája. Syn študoval umelecký smer na vysokej škole a hľadanie predkov mi naznačilo, že gény nezdedil žiaľ asi po mne, ale jeden z pra... bol umelcom, sochárom a v jednom slovenskom mestečku má dokonca múzeum. Ale aj ja som po ňom niečo zdedil - túlavé topánky. Aspoň sa mám na koho vyhovoriť. No moje pátranie skončilo pomerne rýchlo. Po jednej vetve som sa dostal v 18. storočí na maďarské územie a ďalej som už nepátral. Po maďarsky neviem, tak akurát pozdraviť a poďakovať. A druhá vetva uviazla tiež v 18. storočí pre zmenu v Čechách. Tam som sa pokúšal ešte pátrať ďalej a narazil som na úžasných ľudí, ktorí boli ochotní mi pomôcť a pomáhali hľadať, milú pani matrikárku, no v jednej dedinke sa stopa končí. Určite to nevzdávam a skúšam ďalej. Bývam na Slovensku, obdivujem ho, pretože je nádherné, má poklady ako žiadna iná krajina, vyrástol som tu a tak, ako som videl napísané v kaplnke v Rajeckej Lesnej: „Mamička ma učila, aby som miloval Slovensko.“, milujem túto krajinu. Na druhej strane sa správam slušne k Maďarom, Čechom, Poliakom, Francúzom... lebo nemôžem povedať, či nepochádzam práve odtiaľ. Preto sa mi páči myšlienka jednotnej Európy, pretože som Európan, teda poviem s úsmevom, že aspoň v to dúfam.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vláda má dáta, ale zatiaľ nemá odpovede

Otázny je semafor aj školy.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ďalší testovací „úspech“

Matovič potrebuje ostatných rovnako ako oni jeho.


Už ste čítali?