Naša babka tsunami

Autor: Dušan Kočlík | 6.8.2006 o 19:25 | Karma článku: 7,12 | Prečítané:  1206x

Jedným zo želaní našej babky bolo pozrieť sa po určitom čase do mojej domácnosti, čo sa zmenilo, ako si bývame od jej poslednej návštevy. A takéto prianie nie je nereálne jej splniť, čo by človek nespravil pre jej potešenie, však jej stále mám čo vracať. Hoci už má pekných pár krížikov na chrbte, stále je čiperná a má snahu o všetkom doma vedieť a do všetkého zasahovať. Veď sme pre ňu stále deti. Ale to je myslím si celkom prirodzené v jej veku, tak to síce beriem ja, ale jej vnúčatá už trošku menej. Ako ony hovoria, my už máme iné priority a radšej sa v takýchto chvíľach snažia opustiť „bojisko“ na čo najdlhšiu dobu.

A tak jedného dňa som priviezol babku k nám domov. Človek mieni: pekne si ju usadíme na čestné miesto, urobíme kávičku, podložíme nohy, podebatujeme, pustíme nejaký zaujímavý film (zaujímavá náhoda, že väčšinou malým deťom a starkým púšťame filmy, aby sme ich akože upútali), ale táto myšlienka bola vlastne utópiou. Babka hneď zhodnotila domácnosť svojím kritickým okom, zaujímavé, že k tomu okuliare nepotrebuje. A hneď spustila vodopád otázok: „Čo upečieme, čo uvaríme, čo treba pozašívať, čo zaštopkať...“ Statočne sa nám doma darilo odvracať jej pracovitosť, ale po chvíli boli naše snahy neúspešné. Babka prešla do „útoku“. Najskôr bola zvedavá na obsah skrine najstaršieho syna, ktorý bol toho času vzdialený v Bratislave (šťastie...či smola?). Otvorila skriňu, pokritizovala, ale uznám, že aj pochválila a s konštatovaním, že vnuk kvôli školám sa akosi nemohol zúčastniť vojenskej služby, a že mu to chýba, začala vykonávať úpravy interiéru skrine. Asi tak nešlo o to, ako to je v nej, ale aj čo je v nej... a sláva, podarilo sa jej nájsť akýsi kus, kde bolo treba čosi zašiť. Babka sa dostala do svojho živlu a po niekoľkých dňoch neostal doma kameň na kameni, no taká naša babka - tsunami. Ale aby som jej neublížil, na druhej strane musím skonštatovať, že napriek tomu nám to všetkým padlo dobre. Keďže sa babka nedala vo svojej iniciatíve zastaviť, odbúrala nám doma aj z nejakých domácich prác, priniesla zmenu jedálneho lístka, znovu to bola síce tá toľko kritizovaná neracionálna strava, ale taká chutná, na akú boli pred rokmi zvyknuté vnúčatá, keď boli malé a trávievali u nej prázdniny. No nejaká robota aj pribudla, lebo toto je lepšie tam, niečo tu, nuž ale zmena je život. A napokon, keď to nebude dobre, vždy sa dá všetko dať do pôvodného stavu. A na rad prišlo dokonca aj to video s rozprávkovým filmom. A nepochybne udalosťou týždňa býva, keď babku odveziem na exkurziu do niektorého z hypermarketov a ona sa prechádza, hodnotí tovar a čuduje sa, aj na cenách, aj na tom, čo všetko sa dá kúpiť. Sú veci, s ktorými sa nikdy nestretla a nemohla ich ani poznať. A tak sa niet čo čudovať, keď som sa pokúšal použiť jeden z bankomatov pri hypermarkete a keďže bol práve nefunkčný, babka sucho skonštatovala: „asi si museli odbehnúť“. Tieto riadky nepíšem ako kritiku, lebo našu babku máme veľmi radi. Sme radi, že nás navštívila a určite má teraz o čom hovoriť aj so svojimi susedkami. Veľa jej dlhujeme za tie roky a zvlášť v tejto uponáhľanej dobe. Zaslúži si našu pozornosť. Snáď sa nám za pár dní podarilo, čo len trošku zlepšiť jej náladu, priviesť na iné myšlienky a utvrdiť v pocite, že ju stále potrebujeme. Sme radi, keď ju môžeme objať a radi, aj keď je niekedy prehnane starostlivá, z jej záujmu o život. To asi každý pozná a dúfam aj ja, keď zostarnem, že mi nechajú moje deti aspoň ilúziu o mojej užitočnosti.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vláda má dáta, ale zatiaľ nemá odpovede

Otázny je semafor aj školy.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ďalší testovací „úspech“

Matovič potrebuje ostatných rovnako ako oni jeho.


Už ste čítali?