reklama

Špirála ekonomickej záhuby, alebo ach tie odvody.

Stať sa samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) je, zdá sa východisko z nepriaznivej ekonomickej situácie najmä v tzv. hladových dolinách, nehovoriac o tom, že dnes zamestnávatelia uprednostňujú tento typ kvázi zamestnancov, lebo im odpadajú odvodové povinnosti. Každý, kto nastupuje na takúto cestu, musí mať jasnú predstavu o tom, čo chce robiť – projekt a základný ekonomický prepočet. A ten prepočet musí byť skutočne veľmi poctivo urobený, aby človek nespadol do ekonomických problémov. Po jednoduchom vybavení formalít mu nič nebráni v ceste stať sa úspešným podnikateľom. Niekto dokáže využiť dotácie, ktoré sa mu ponúkajú, niekto sa zadĺži a pomaličky spláca úver. Prvý rok je štartovací, dokonca oslobodený od odvodov,

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

človek sa v ňom hlavne učí, prichádza na všelijaké drobné vývrtky, ktoré podnikanie prináša, o akých sa mu predtým ani neprisnilo, napríklad aj fakturačná disciplína. Po ňom prídu aj povinnosti. Daňové priznanie. Na základe daňového priznania po roku sa určuje výška odvodových povinností. Zaujímavosťou je, že sa ako základ neberie čistá suma, ktorú jedinec zarobil, ale celý hrubý príjem. Ak človek vykonáva činnosť sám ako SZČO, tak vlastne získava odmenu za vykonanú prácu, odvody si zabezpečuje počnúc druhým rokom podnikania. Horšie sú na tom drobné firmy, v ktorých je už niekoľko zamestnancov. Pre ilustráciu príklad: Fyzická osoba SZČO vykonáva pomocné práce, zamestnáva 5 ľudí, platí im výplaty, za nich riadne odvádza všetky odvody a zdravotné poistenie, všetko spolu vo výške 35,2% ich hrubého príjmu (pre úplnosť – zamestnanec odvádza zhruba 13 % a daň).Pri najbližšom zvýšení minimálnej mzdy 5 ľudí po ............... 7500.- Sk mesačne hrubého príjmu = výplaty 37500.-Sk + odvody 13125.-Sk. Spolu ročný príjem zamestnancov 450000.-Sk.Súčasné minimálne odvody SZČO, ktorej hrubý celkový príjem prekročil dvanásť násobok minimálnej mzdy tvoria 2288.- Sk mesačne + povinné zdravotné poistenie vo výške 966.- Sk mesačne, spolu 3254.- Sk mesačne. S novou minimálnou mzdou sa zdvihnú aj tieto sumy. Ak bola SZČO v strate, no hrubý príjem prekročil určenú sumu, musí tiež uhrádzať z iných svojich zdrojov povinné odvody. Pritom sa nehľadí na výšku výdajov, že z príjmov SZČO boli tvorené výplaty a zasielané odvody za zamestnancov v ročnej výške 157500.- Sk a za seba v minimálnej výške 39048.- Sk, to je spolu 196548.-Sk. To znamená, že SZČO musí ročne zarobiť najmenej 767000.- Sk, aby mala kryté náklady: - výplaty450000.-Sk- stravné zamestnancom 48000.-Sk- odvody zamestnancom aj SZČO 196548.-Sk- investícia do rozvoja firmy á 3000.- 36000.-Sk- splátka úveru á 3000.-Sk 36000.-SkSPOLU 766548.-Sk Priemerný mesačný príjem takejto SZČO musí byť teda minimálne 64000.- Sk, to je ale stále bez zisku pri minimálnom investovaní do rozvoja firmy. Všetko ostatné, čo ide nad túto sumu, je potom zisk SZČO. A to vychádzam z predpokladanej minimálnej mzdy. To je jedna z príčin, prečo dostáva toľko ľudí len minimálnu mzdu. A pre zaujímavosť – dotácie, ktoré dostane SZČO sa započítavajú do príjmov osoby v daňovom priznaní a teda je aj z nich odvodená výška daní a odvodov. A toto vlastne je len začiatok špirály záhuby. SZČO pôsobí na trhu ako dodávateľ práce, za ktorú si faktúruje dohodnutú odmenu. Ako je dobrým zvykom v našich zemepisných šírkach, s vyplácaním faktúr niektorí objednávatelia viac, či menej meškajú (česť výnimkám). Môže potom vysvetliť takáto SZČO svojim zamestnancom, že musia počkať s výplatami, lebo mu neprišli peniažky? Asi ťažko, zamestnanca to ani správne nezaujíma, lebo odviedol svoju prácu, za čo mu prináleží plat. Znamená to, siahnuť na dno svojich úspor alebo nové zadĺženie. Nový úver často aj s nevýhodným splátkovým kalendárom. Oneskorené faktúry už len ťažko dokážu pokryť takéto zvýšenie nákladov. Riešením je možno zrušiť živnosť na určitú dobu, aby nefigurovala osoba k 30. 6. ako živnostník a potom si znovu živnosť založiť, tým dostane SZČO nové IČO. Tým padne povinnosť ďalších odvodov, vznikne výhoda ročného oslobodenia, ale zamestnanci minimálne pol roka ostanú nezamestnaní. Ak však SZČO dostane dotáciu, nemôže prerušiť živnosť bez toho, aby ju nevrátila. Pri dotácii na zamestnanca sa dokonca zaviaže vytvoriť pracovné miesto na dva roky. Ak živnosť ale zruší, nemá príjem a tým nemá odkiaľ vracať, či už úvery, alebo poskytnuté dotácie. No nie je to krásna špirála? Akosi mi to pripomína úžerníkov v rómskej komunite, ktorí vyčkávajú na podpory pri poštách a inkasujú od svojich klientov tučné sumy. Lenže tu nejde teraz vôbec o túto komunitu. Našťastie nie každý sa dostane do tejto špirály. Medzi SZČO je množstvo úspešných ľudí, ale záleží predovšetkým na ich precíznej príprave a pripravenosti prekonávať drobné prekážky.

Dušan Kočlík

Dušan Kočlík

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám rád, keď sa ľudia na seba usmievajú. Som nenapraviteľný romantik, verím ľuďom, verím v dobro, v pozitívny pohľad na svet, pretože žiť sa naozaj oplatí. Okrem toho mám široký záber, venujem sa motorizmu, fotografovaniu, súťažiam a zastávam názor, že všetko, teda skoro všetko, treba v živote vyskúšať. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu