Rozprávka o Janíčkovi a Marienke

Autor: Dušan Kočlík | 17.11.2006 o 12:33 | Karma článku: 3,98 | Prečítané:  1814x

Kde bolo tam bolo, žil Janíčko spoločne s rodičmi v strohom panelovom dome. Netrvalo dlho, a keď Janíčko dospel a dospel aj k rozhodnutiu, že je vo veku, keď už jeho rovesníci sa ženia, priviedol si do bytu Marienku, s cieľom založiť si rodinný krb. Hoci byt už bol v súkromnom vlastníctve, celý panelák pôsobil nedotklivo a chladne. No a kdeže sú tie časy, keď v malinkej drevenej chalúpke praskali v peci polená, vôňa živice sa miešala s vôňou pečených buchiet a človek vedel, že z treskúcej zimy vojde do teplučkej miestnosti. Tak došlo aj k tomu, keď ľudia

posedávali v zime vo svetroch a účty za teplo sa šplhali do závratných výšok, že sa začala modernizácia, zatepľovanie a aj posledné drevené okná sa vymenili za plastové. Tie sa tvárili ešte odmeranejšie a chladnejšie. No s výmenou okien sa stalo, že Janko s Marienkou ostali bývať za oknami bez žalúzií a dokonca aj bez záclon a cítili sa ako vo výklade obchodného domu. Odrazu spoznali susedov z paneláku oproti, kývali si a učili sa posunkovú reč. No so skracovaním denného svetla s postupujúcou jeseňou prišli na to, že predvádzať live vlastnú reality show nie je to pravé orechové a začali uvažovať o zakrytí okna, no hlavne Marienku to zaujímalo a požiadala Janka, aby to zariadil. Kedysi to bolo ľahké, taký Janko premohol draka a bolo. Ale keby mu strčili do ruky takú vŕtačku... no neviem - neviem. Marienka zvolila čisto ženský prístup a trošku sa okolo Janka potočila: „Janíčko, vyvŕtaj diery, dáme si tam garnížu.“ Janko najskôr, že on to nevie, že ešte nikdy vŕtačku nedržal a pokúsil sa delegovať túto prácu na starších členov rodiny. No akosi sa stretol s nepochopením, lebo na ďalšom okne už záclona dávno visela a argumentom, že mládenec súci na ženenie by už mal ovládať niektoré remeselné práce. Janko chcel ísť cestou ľahšieho odporu, tak si vzal kladivko a klince a naivne sa pokúsil prichytiť predmet záujmu o panel. Výsledok je každému zrejmý, alebo skoro každému. Keď sa mu to nepodarilo, ani sa nevykrútil, Marienka použila na jeho presvedčenie silnejšie ženské argumenty, Janíčko zvolil k problému riadny profesionálny prístup. Ľahol si oproti oknu na váľandu a nejaké dve - tri hodinky sa venoval dôkladnej psychickej príprave. Ani táto premyslená taktika mu nevyšla, pretože Marienka sama vzala vŕtačku do ruky a ohrozovala ňou svoje široké okolie. Janíčkovi neostalo iné, len sa pustiť do boja. Ako skoro každý mladý človek má svoj rozum, tak mávnutím ruky odvrhol dobre mienenú radu o predvŕtaní otvoru do panelu tenkým vrtákom. Predsa nebude vŕtať dvakrát. A tak po takmer trojhodinovom boji s nepríjemným panelom vyrobeným za bývalého režimu, možno aj preto kládol taký pasívny odpor, sa mu podarilo zdolať protivníka a za obdivného pohľadu Marienky celý vyčerpaný založil na okno záves a záclonu. Dobrá vec sa podarila a široká rodinná verejnosť uznala, že sa Janíčko môže oženiť, keď preukázal takéto schopnosti. V rozprávkach to mali naozaj ľahšie. Janko urobil premohol draka, ktorý určite nebol taký nepoddajný ako panelová stena, za to bez váhania mu skočila dievčina s velikánskym venom a polovicou kráľovstva do náručia. Rozprávky končia tak, že je v nich zvonec... alebo vetou: „A všetci žili šťastne, aj garnížka drží, ak ešte nespadla.“ Ale znovu žili anonymne a časom zabudli aj posunkovú reč. A Janíčko sa naučil niečo, čo sa mu v živote s Marienkou bude ešte veľakrát hodiť. Asi všetci rodičia poznajú tú chvíľu, keď chcú pomôcť radou alebo dieťaťu vezmú z rúk nebezpečný nástroj, aby si dieťa neublížilo. Nuž život naučí aj vŕtačkou narábať... a nielen to.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: V očkovaní je chaos, každý si robí po svojom

Ako vyzerá vakcinácia na Slovensku.

Komentár Petra Schutza

Keď vedenie štátu mentálne nestíha

Riziko, že "kontinuálny skríning" situáciu zhorší, nie je zanedbateľné.


Už ste čítali?