Bývam v Detve už niekoľko rokov. Pred nedávnom som mal tú česť rozprávať sa s Američanmi, ktorí tu boli na pracovnej návšteve. Tí nielen o Detve ale o celom našom Slovensku mali skreslenú predstavu, že je tu niekoľko osád z drevených zrubov, drevené kostolíky a hŕba, hŕba oviec. Návšteva na Slovensku ich zaskočila a prekvapila. To mi môžu potvrdiť aj ľudia, ktorí majú príbuzných už dlho za veľkou mlákou a občas dostanú balík, v ktorom sú veci posielané s dobrým úmyslom pozdvihnúť našu kultúru a sebavedomie. Obsah balíka ale svedčí o tom, že tí ľudia nemajú vôbec ani potuchy o tom, ako sa u nás žije. Keď spomeniem mesto Detva našincovi, tak sa mu hneď vybaví tradičné podujatie Folklórne slávnosti pod Poľanou, detviansky kroj – chlap s holým pupkom a fujarou. Niektorí si spomenú na Sládkoviča a jeho Detvana a tým, čo nemajú čas na kultúru si akurát všimnú pri prechádzaní cez Detvu ľahké stopárky okolo cesty.
Jeden z pohľadov na Detvu s Poľanou v pozadí. 
